Priemyselnú revolúciu spustilo stretnutie dvoch typov poznania, ktoré predtým žili oddelene: poznania „ako“ a poznania „prečo“.
- „Ako“ veci fungujú - praktické remeselné poznanie, ktoré ovládali remeselníci, technici, majstri a ich učni.
- „Prečo“ veci fungujú - vedecké poznatky vedcov a akademikov.
Pred priemyselnou revolúciou tieto dva svety takmer nekomunikovali: mali sme strojárstvo bez mechaniky, výrobu železa bez metalurgie, poľnohospodárstvo bez pôdoznalectva a lekársku prax bez mikrobiológie. Vedeli sme, že parný stroj či hnojivo fungujú, ale nie prečo.
V priemyselnej revolúcii sa zišlo viacero faktorov: rozvinuté neformálne učňovské vzdelávanie rozširovalo remeslá, tie sa dostali do periodík a časopisov, a napokon až na vedeckú pôdu – vedci zišli zo slonovinovej veže a začali sa týmito témami zaoberať. Tak vznikla sama seba posilňujúca špirála: poznatky „AKO“ sa stali palivom pre rast poznatkov „PREČO“ a naopak. Kombinácia priemyselnej a vedeckej revolúcie.
Konkrétne inovácie: pri skúmaní parného stroja vznikla teória termodynamiky, objavil sa význam dusičnanov a pri očkovaní sa rozvinula imunológia. Rozhodujúce teda nebolo len vedieť „ako“, ale prepojiť to s „prečo“ – a to je ekonomicko-vedomostné vysvetlenie, prečo rast prišiel práve vtedy a nabral kumulatívny charakter.