Nové rozdelenie sveta do impérií či kokónov by mohlo spôsobiť, že ich súperenie by mohlo prerásť do ozbrojeného konfliktu. Studená vojna nikdy neprerástla do priamej vojenskej konfrontácie – hlavne vďaka doktríne vzájomného zničenia – teória hier. Kybernetická vojna je však iná.
Po prvé: kybernetické zbrane sú oveľa všestrannejšie: hacknutie smartfónu, vyradenie elektrickej energie, rušenie senzorov … Nezanechávajú za sebou radioaktívny spád, či termonukleárny hríb. Pokušenie začať takýto typ vojny je teda značné. Izrael, Irán, Spojené štáty či Rusko si vymieňajú kybernetické útoky už roky. Po druhé: teória hier, ktorá držala v šachu mocnosti pri studenej vojne, absentuje vo svete kybernetickej vojny. Nevieme s istotou, kde protistrana nastražila škodlivý softvér či trójske kone. Fungovali by protivzdušné prvky obrany pri kybernetickom útoku? Táto neistota podkopáva doktrínu vzájomného zničenia. Jedna strana by mohla nadobudnúť presvedčenie, že sa pri totálnom útoku vie vyhnúť zničujúcej odplate.
Ak by sme sa aj vyhli takýmto totálnym scenárom, tak vzostup digitálnych impérií by mohol ohroziť slobodu a prosperitu miliardy ľudí. Priemyselné impériá 19. a 20. storočia vykorisťovali svoje kolónie a bolo by naivné očakávať, že nové digitálne impériá sa budú správať lepšie.