Bežné predstavy o vzácnosti prírodných zdrojov (napr. ropa, kovy) sú založené na mylnom predpoklade, že sú pevne obmedzené. V skutočnosti je množstvo týchto zdrojov prakticky nevyčerpateľné, ak berieme do úvahy technologický pokrok a schopnosť ľudí ich efektívnejšie objavovať a ťažiť. Skutočný limitujúci faktor nie je samotná hmota, ale množstvo ľudského času investovaného do jej získavania.
Príklady a argumenty:
- Produkcia ropy sa za dekády výrazne zvýšila, no zásoby rástli ešte rýchlejšie – v rokoch 1980–2015 narástli potvrdené zásoby o 148 %.
- Technologický pokrok spôsobuje pokles ceny ťažby a zvyšuje dostupnosť surovín.Najvzácnejší kov (zlato) sa ťaží v čoraz väčšom množstve napriek jeho malej absolútnej prítomnosti v zemskej kôre.
- Julian Simon dokázal, že ľudská kreativita a početnosť populácie sú skutočným motorom ekonomického rastu – viac ľudí = viac nápadov = vyššia produktivita.Technológie sú nerivalitné statky – ich používanie jednou osobou neznižuje možnosť použitia inou osobou.
Kľúčová myšlienka: Nie prírodné zdroje, ale ľudský čas je jediný skutočne vzácny a obmedzený zdroj. Technologický pokrok a ľudská kreativita umožňujú pretvárať „vzácne“ suroviny na dostupné, čím sa vyvracia malthusiánska predstava o nevyhnutnom vyčerpaní zdrojov. Ekonomický rast pramení z ideí, nie z hmoty.