Ako môže ekonomika rásť donekonečna s obmedzeným množstvom zdrojov? Odpoveď stojí na prehodnotení toho, odkiaľ rast vlastne pochádza.
Viac za menej. Hlavný rast neprichádza cez vyššiu spotrebu – nezbohatneme tým, že predáme viac Coca-Coly alebo robíme to isté vo väčšom meradle. Bohatneme, keď robíme nové veci a novými spôsobmi.
Dematerializácia. Najlepšie to vidno v poľnohospodárstve: niektorí ekonómovia opakovane predpovedali, že sa nám minie úrodná pôda – a zakaždým im do predpovede hodila vidly nová technológia (syntetické hnojivá, motory namiesto koní, šľachtené pšenice). To isté platí o smartfóne, ktorý nahradil skener, fax, pevnú linku, hodiny, kalendár, zápisník, pero, kalkulačku, diktafón, rádio, baterku, budík aj peňaženku – podľa jednej štúdie spotrebuje 300× menej materiálu a 30× menej energie ako tradičná kancelária.
Kľúčová myšlienka: blahobyt nie je ani tak o množstve atómov, ako o ich správnom usporiadaní. Počet atómov na Zemi je rovnaký ako v neolite – vďaka kumulatívnym poznatkom a inováciám ich však vieme lepšie preusporiadať a dostať z nich väčšiu hodnotu. A nápadov, ako atómy preusporiadať, je nekonečne veľa. Preto strop rastu neurčuje hmota, ale ľudská kreativita.