Ak prosperitu poháňa hromadenie užitočných nerivalitných bitov v rámci intelektuálnej deľby práce, potom je ultimátnym a najvzácnejším zdrojom niečo prekvapivé: ľudia.
Nie sú to len „hladné krky“ ani len pár rúk navyše či rozšírenie trhu. Je to predovšetkým hlava navyše. Čím viac hláv, tým viac rozumu, poznatkov a inovácií – a keďže sa nápady dajú zdieľať bez toho, aby niekomu ubudli, každý ďalší človek je potenciálnym zdrojom hodnoty pre všetkých ostatných.
Antropologické štúdie nachádzajú priamy súvis medzi veľkosťou populácie a vyspelosťou miestnych technológií. A platí to aj opačne: keď populácia klesá, technológie, ktoré dokáže udržať, sú menej komplexné – spoločnosť nedokáže udržať ani súčasnú úroveň. Klasický príklad je Tasmánia: keď ju stúpajúca hladina mora oddelila od Austrálie, jej menšia izolovaná populácia postupne prišla o časť predtým zvládnutých technológií.
Toto je hlbší dôvod, prečo je skutočne vzácny nie materiál, ale ľudský čas a kreativita - a prečo je klesajúca pôrodnosť z ekonomického hľadiska vážnejšia hrozba, než sa zdá.