Časová preferencia = miera, akou jedinec uprednostňuje statky teraz pred rovnakými statkami v budúcnosti.
Každá racionálna bytosť má kladnú časovú preferenciu — euro dnes má pre mňa väčšiu hodnotu než euro o rok. Otázka nie je či, ale aká silná časová preferencia je.
Prečo budúce peniaze stoja menej ako dnešné
Mimo inflácie sú tu tri dôvody, prečo budúcnosť diskontujem:
- Príležitostné náklady — euro, ktoré mám dnes, môžem investovať, dať deťom, kúpiť nástroj. Euro o rok tieto možnosti nemá.
- Neistota a riziko — euro o rok nemusím dostať. Môžem zomrieť, druhá strana môže skrachovať, sľub sa môže porušiť.
- Biologický čas — život je konečný a každý rok strávený čakaním je rok, ktorý už nedostanem späť. Mojou subjektívnou mierou je „koľko životnej kapacity ešte mám?“.
Inflácia je iba jeden zo štyroch dôvodov diskontovania — a ten najmenej fundamentálny. Aj v ekonomike s nulovou infláciou by boli budúce peniaze pre mňa menej cenné — lebo body 1–3 platia stále.
Praktický dôsledok pre úrok
Toto je teoretický základ úroku. Aby som bol ochotný požičať svoje peniaze na rok, musí mi protistrana sľúbiť dosť veľkú odmenu, aby to prekonalo moju časovú preferenciu. Úroková sadzba na trhu je spoločným menovateľom časových preferencií všetkých účastníkov.
Pôžička bez úroku nie je „férová“ — je to darček vo výške úroku, ktorý som mohol dostať. (Bezúročná pôžička blízkemu = vedomé darovanie, nie neutrálna transakcia.)
Nízka vs. vysoká časová preferencia
- Vysoká časová preferencia = chcem to teraz, hocikedy. Obetujem dlhodobo veľa za krátkodobo malé. „Cigareta teraz, rakovina o 30 rokov.“ „Nový iPhone na splátky, dôchodok bez kapitálu.“
- Nízka časová preferencia = som ochotný čakať, ak je odmena dosť veľká. „Šetrím 20 % výplaty, žijem s 80 %.“ „Trénujem dva roky bez výsledkov, lebo viem, že príde.“
Nízka časová preferencia nie je len cnosť — je to investičná kapacita. Ammousov klasický príklad rybára:
Rybár loví ryby 8 hodín denne, vždy si dotiahne presne toľko, koľko zje. Ak zníži časovú preferenciu — bude jeden týždeň jesť menej a tých 8 hodín použije na výrobu prútu — bude potom loviť ryby za 6 hodín a 2 hodiny použije na výrobu člna. O mesiac neskôr loví viac rýb pri menšej námahe. Krátkodobo obetuje, dlhodobo násobí.
Civilizácia, kapitálové statky a inovácie vznikajú práve tam, kde človek sa vôbec zaoberá zajtrajškom. Vysoká časová preferencia trvalo kotví človeka v móde „prežiť dnes“ — bez prútov, bez člnov, bez akumulácie.
Spojenie s investovaním
Diskontná sadzba v DCF modeli oceňovania akcií je makroekonomická manifestácia tej istej psychickej veličiny. Trh ako celok má nejakú agregovanú časovú preferenciu — a tá určuje, koľko dnešný investor zaplatí za budúce cashflow. Keď je r nízke (centrálne banky tlačia úroky dole, peniaze sú „lacné“), trh diskontuje budúcnosť menej — a ceny akcií rastú. Keď je r vysoké, budúcnosť sa diskontuje viac — a ceny padajú.
Spojenie s návykmi
Tá istá veličina riadi Clearovu asymetriu odmien. Mozog diskontuje budúcnosť nielen pri peniazoch — diskontuje aj zdravie, kondíciu, vzťahy. Preto sú dobré návyky ťažké (cena dnes, odmena v budúcnosti = vysoká časová preferencia ich potláča) a zlé návyky ľahké (odmena dnes, cena v budúcnosti = časová preferencia ich uprednostňuje).
Disciplína = nízka časová preferencia v praxi.
Praktická heuristika
- Pri každom rozhodnutí „teraz vs. neskôr“ sa pýtaj: „aká je moja implicitná diskontná sadzba?“. Ak vyžadujem 100 % výnos za rok čakania, mám časovú preferenciu skoro pubertálneho dieťaťa. Ak akceptujem 4 % p. a., som dospelý.
- Časová preferencia sa trénuje — každé úspešné odloženie spotreby ju mierne znižuje. Marshmallow test nie je vrodený, je formovaný.