Niekedy je ísť okľukou najlepšia skratka. Namiesto toho, aby som chytal ryby holými rukami, najprv si vyrobím udicu alebo sieť — investujem čas do nástroja, aby bola samotná práca neskôr oveľa produktívnejšia. To znamená, že výrobné procesy sú zložitejšie, no zároveň efektívnejšie.
Ilustrácia na klincoch: kováč na kovadline vyrobil (ak bol dobrý) asi 1 klinec za minútu. Dnešný stroj z navinutého drôtu ich vyrobí ~3 500 za minútu — nárast produktivity o takmer 350 000 %. Cenou za to je stroj, ktorý je zložitý, má veľa súčiastok a treba sa oň starať.
To, čo ekonómovia kedysi volali okľukovosťou (roundaboutness), dnes voláme rastúcou kapitálovou náročnosťou výroby. Investície do výrobných prostriedkov — kapitálu — uspokojujú potreby zákazníkov len nepriamo, ale výsledkom je hlbšia deľba práce a vyššia produktivita.
Podmienkou je ochota odložiť spotrebu — vzdať sa okamžitého úlovku holými rukami v prospech budúceho väčšieho úžitku z udice. Preto kapitálotvorba stojí a padá na časovej preferencii: čím nižšia, tým viac sme ochotní investovať do okľukovejších, produktívnejších postupov.