Horný limit

Výška miezd úzko súvisí so schopnosťou vytvárať hodnotu – produktivita práce. Zamestnávateľ by skončil v strate, ak by platil zamestnancovi viac, než je dodatočná hodnota, ktorú mu prinesie. Práve výška produktivity určuje horný limit, ktorý môžeme od zamestnávateľa pýtať. Zásadná otázka teda znie, čo určuje produktivitu práce? Produktivita práce sa skôr viaže na veci, ktoré zamestnanec nevie ovplyvniť => napr. aké technológie podnik používa. Je to viac o tom, ako je podnik kapitálovo vybavený, než o tom, ako je zamestnanec usilovný. Rozdiel v platoch na SR a v Nemecku teda nie je v usilovnosti zamestnancov, ale skôr v tom, v akej produktívnej firme robia. Ak má zamestnávateľ efektívnejšie zdroje a tech. pracovník s nimi vytvorí väčšiu pridanú hodnotu, tým pádom môže zamestnávateľ vyrábať lacnejšie a kvalitnejšie, čo umožní zvýšiť mzdy zamestnancom.

Spodný limit

Konkurencia nikdy nespí. Spodný limit je daný alternatívnymi možnosťami zamestnanca zamestnať sa inde. A teda nie hrubý zákonník práce a zvyšovanie minimálnej mzdy tlačí platy hore, ale konkurencia na trhu práce ťahá spodný limit hore. Krásnym príkladom sú povolania, kde dlhodobo nerastie produktivita práce – napr. čašník. Jeho produkcia je stále rovnaká ako zhruba pred 100 rokmi. No jeho mzda je vyššia práve preto, že konkurencia jednoducho nespí. Ak by čašníci zarábali ako pred 100 rokmi, dávno by všetci ušli do iných odvetví.

Oneliner: Zamestnávatelia teda platia vyššie mzdy preto, lebo im to vyššia produktivita umožňuje a intenzívna konkurencia ich k tomu núti.