Našťastie nemusíme ručne vyhodnocovať rozptýlené hodnotenia miliónov ľudí - všetky sa premietajú do jedinej veličiny: ceny. Stačí sa na ňu pozrieť.
Prostredníctvom cien nám milióny ľudí „našepkávajú“ svoje náklady obetovaných príležitostí na dané zdroje. Vďaka cene vieme, čo je pre nás výhodnejšie – a zároveň sa koordinujeme s ostatnými bez nášho pričinenia. Cena je výsledok decentralizovaného rozhodovania celej ekonomiky a odráža jej subjektívne a rozptýlené vedomosti. V tomto zmysle je cena ultimátny plánovač - hoci žiadny centrálny plánovač neexistuje. Je to koordinácia bez koordinátora.
Nejde pritom o svojvôľu podnikateľa. Cena nie je to, čo si niekto „zmyslí“, ale výsledok cenotvorby - stretu ponuky a dopytu (nech si niekto skúsi predať niečo na bazoši za nezmyselnú sumu). Preto za vysokou cenou nie je chamtivosť, ale výsledok ľudského konania, nie ľudského zámeru.
Kľúčová funkcia: pre koordináciu miliónov je verbálna komunikácia nepoužiteľná – a cenu túto komunikáciu nahrádza. Keďže každý podnikateľ musí ceny zároveň rešpektovať, automaticky tým berie do úvahy hodnotenia a odhady všetkých ostatných. Ceny tak fungujú ako dirigent, ktorý zosúlaďuje nepredstaviteľné množstvo zdrojov a činností po celom svete => Ceny v kapitalizme. A čo sa stane, keď tohto dirigenta umlčíme? => Funguje cenová regulácia?