Žijeme v technologickej dobe, keď veci, ktoré my používame denno-denne – autá, mobily, internet by našim predkom pripadali ako zázrak. My sme sa na ne adaptovali pomerne rýchlo a dobre. Naše rodiny sa takmer nezmenili, ale väčšinu svojich potrieb uspokojujeme v neosobných interakciách, či už ako spotrebitelia, alebo ako producenti. Strava, bývanie, zábava – toto všetko sa odohráva v neosobnom prostredí, ktoré sa riadi trhovými mechanizmami: kúpa, predaj, zisk, zmluvy, ceny či straty. Na rozdiel od technológií nám táto adaptácia nejde až tak dobre. Naše sociálne emócie sú vybudované na základe života v malých skupinách a tak nám trhové mechanizmy prídu nelogické a „proti srsti“. A to je problém. Komunikáciu miliónov ľudí nevieme inak riešiť ako deľbou práce, či trhovými mechanizmami. Alternatívne možnosti, ktoré boli bližšie našej intuícii (socializmus) nám ukázali ako to dopadne. Paradox teda je:
- V minulosti sme žili vo fyzicky chudobnom a nebezpečnom svete, v ktorom sme sa však spoločensky cítili dobre, ako doma a naša sociálna intuícia fungovala správne
- Dnes žijeme v bohatom a bezpečnom svete, v ktorom sa však sociálne cítime ako cudzinci a naša sociálna intuícia ide proti tomu.