Socialisti a komunisti stavajú svoju agendu presne na vrodenej ľudovej ekonómii - hrajú na city. Zneužívajú fakt, že intuitívne vidíme sebecké konanie ako zlé a dobré úmysly ako záruku dobrých výsledkov. Ich posolstvo preto „sedí“ našim paleoinštinktom, aj keď v praxi nefunguje.
Socializmus funguje – len človek nie je ten správny živočíšny druh. Sľubuje odmeňovanie ľudí podľa ich potrieb, nie podľa hodnoty odvedenej práce. Tým de facto očakáva, že ľudia budú pracovať zadarmo: kto sa snaží, dostane rovnako ako ten, kto sa fláka. A ľudia jednoducho nepracujú tvrdo, keď je odmena odpojená od výsledku. Nie je to tým, že by boli leniví - len systém odmien je zle nastavený a oni hrajú podľa zlých pravidiel.
Ilustruje to školské podobenstvo: keď učiteľ začne dávať všetkým priemernú známku namiesto zaslúženej, snaha postupne klesá a priemer triedy sa test za testom prepadáva, až napokon prepadnú všetci. A na systémovej úrovni to vidno na chronických nedostatkoch plánovaných ekonomík – niečoho bolo zúfalo málo, iného absurdný prebytok, lebo chýbal cenový signál => Ceny v socializme.