Ludwig von Mises vysvetlil, že socializmus nezlyháva len kvôli základnej premise – kto by sa snažil viac, ak je odmena stále rovnaká? - ale najmä kvôli absencii reálnych cien a cenotvorby pomocou ponuky / dopytu.
Ceny sú signály v ekonomike a účastníci trhu podľa toho zvyšujú / znižujú úsilie a celkovo menia svoje správanie. Ak sú tieto ceny umelo nastavené, tak tieto signály sú nepresné a vedú k nadbytkom a nedostatkom.
Žiadna centrálna moc nemôže mať všetky vedomosti, aby tieto ceny nastavila správne v celej ekonomike. Ak by aj mala, musela by ich dynamicky meniť, no ako by sa dalo reagovať na inovácie a iné nepredvídané veci?
Mechanizmus zlyhania je reťaz: keďže sú všetky podniky štátne a neexistuje súkromné vlastníctvo, nemôže medzi nimi prebiehať obchod → nevznikajú peňažné ceny → a bez cien plánovacia komisia nepozná náklady obetovaných príležitostí pri využívaní vzácnych zdrojov. Centrálny plánovač je holý. A keďže niet cenových signálov, nie je možný ani proces podnikateľského objavovania nevyužitých príležitostí – monopol na plánovanie má ústredná komisia.
Ilustruje to história: po zrušení cenového mechanizmu v Rusku (1918–1921) nastal absolútny ekonomický kolaps a sám Lenin priznal, že musel kapitulovať. Následne spustené „administratívne ceny“ už neboli výsledkom ekonomických procesov, ale skôr želaní súdruhov – a preto koordináciu nenahradili.